RIEKA CARICA

História Volgogradu je neoddeliteľne spätá s touto riekou. Ešte na začiatku minulého storočia bola Carica dostatočne široká i hlboká na to, aby po nej plávali aj veľké riečne lode z Volgy. V čase povodní dokázala narobiť obyvateľom mesta veľa problémov. Všetko zmenila výstavba priehrady Volžskej vodnej elektrárne, ktorá z nej navždy urobila malú riečku s dĺžkou 16,5 kilometra, ktorá sa vlieva do Volgy.

Pôvod názvu Carica viažu historici k turkickému pomenovaniu "sary-su" (žltá voda) alebo "sary-sin" (žltý ostrov). Z tohto názvu pochádza aj názov mesta Caricyn, teda pôvodný názov mesta, platný až do roku 1925. Historicky bolo mesto pozdĺž tejto rieky rozdelené na Caricyn (severná) a Zacaricyn (južná) časť. V sovietskych časoch sa rieka nazývala Pionerka, ale tento názov sa neujal.

Carica pramení v Gorkovskom mikrorajóne a tečie pozdĺž cesty A260. Nadmorská výška prameňa je 135 m n. m. V meste rieka preteká širokým údolím so strmými brehmi, ktoré je jednou z mnohých roklín mesta. V dolnej časti prúdu bol v roku 1967 tok rieky odvedený do podzemného kolektora s dĺžkou približne 2,5 kilometra. Priemerný sklon rieky po celej dĺžke jej toku je 8,8 m/km. Do Volgy sa vlieva pri móle Volgogradského riečneho prístavu, v nadmorskej výške mínus 10 metrov nad morom.

Na vyschnuté pôvodné koryto rieky Carica sme sa viackrát pozerali z terasy pizzerie, neďaleko Astrachanského mosta. Dnes už iba dobové obrázky ukazujú veľkú rieku, po ktorej plávali parníky z Volgy.

Neutešený stav územia, kde sa Carica vlievala do Volgy sa už dnes našťastie zmenil. Dnes je na tomto mieste oddychová zóna s Múzeom súčasného umenia, multimediálnym parkom Rusko – moja história a ďalšími novými objektami. Tie sme ale my pri našej návšteve nenašli, lebo vtedy ešte neexistovali.